Mozog športovca

  • Sharebar

Tvoje športové ‘’JA’’, alias mozog športovca

V súčastnosti množstvo výskumov ukazuje, že dlhodobý šport zvyšuje úroveň rozumových schopností. Okrem toho, rozvíja i niektoré charakteristiky osobnosti a správania. Má zdravý vplyv na sebavedomie, vôľové vlastnosti, koncentráciu, disciplínu, ctižiadostivosť, či rozhodnosť.

A čo tak, napríklad vlastnosť, akou je vytrvalosť. Je dostatočne stabilnou charakteristikoou, alebo sa dá do určitej miery formovať? Správna je druhá možnosť. Individualisti, často introverti, preferujúci samostnatné športy pred teamovými, ktorí sú vytrvalí a disciplinovaný, často inklinujú k behom na dlhé trate. Môže to byť však aj naopak? Čo, ak niekto netrpezlivý a nedočkavý chce na sebe popracovať a zlepšiť svoju vytrvalosť? Táto vlastnosť je často popisovaná ako jedna z kľúčových pre dosiahnutie úspechu. Pomaly, ale isto začne trénovať, spočiatku si možno po 2 km behu dá rezignovane spiatočku, bude sa po celý čas tešiť, kým to skončí, prípadne pridávať rýchlosť, aby to malo aspoň nejaké grády. A hlavne - čo najskôr skončilo. Ale tak, ako aj všetkému ostatnému, aj tejto vlastnosti sa dá priučiť. Alebo vytvoriť si istý návyk. Po istom čase, si náš bežec doslova ‘’zvykne’’, a schopnosť vytrvať, sa pre neho stane menej vzdialenou. Cez šport sa dajú podobne rozvíjať aj mnohé iné vlastnosti. Sila (nielen fyzická, ale aj tá duševná, ktorú psychológovia nazývajú nezdolnosťou), disciplína, reakčný čas (byť v strehu a pružne reagovať na podnety), schopnosť prehrávať (niesť údery a nezložiť sa, vstať a bojovať ďalej). 

Mozog profesionálneho športovca    

Je trochu iný. Či už ide o zachytenie loptičky nadhadzovača, či spozorovanie blížiaceho sa podozrivého v noci v tmavej uličke, športovci zvyčajne majú zvýšenú úroveň schopnosti prijímania vizuálnych informácií, ich spracovania do pochopiteľných celkov (vizuálne vnímanie), a následného robenia bystrých a precízne rýchlych rozhodnutí. Nižšie popisujem len niekoľko z kognitívnych (rozumových) funkcií, ktoré vyžaduje, a teda aj následne rozvíja vysoko výkonový šport.

  • Vysokorýchlostné rozhodovanie

Športovci (súťažiaci) na poli nemajú čas a možnosť vykonávať rozsiahle a precízne úvahy, a tak postupne dospieť k rozhodnutiu k určitej akcii. Samozrejme, ak nehovoríme o šachistoch :-). Musia vykonávať čo najkvalitnejšie rýchle rozhodnutia, na základe rozpoznávania vzorov (vzorové situácie, ktoré vytvárajú isté stereotypy v mozgu, podľa ktorých dospievame k rýchlejśej voľbe). Tieto vzory sa vytvárajú (nadobúdajú) skúsenosťou. Nahrať alebo strieľať? Udrieť alebo ustúpiť? Športovec musí toto rozhodnutie urobiť ešte pred tým, ako si vôbec uvedomí, že o tom rozmýšľa, keďže vedomé uvažovanie je príliš pomalé. Pozná isté pohybové ‘’vzory’’, a tie signalizujú stratégiu súpera, ktorú sa časom naučí rozpoznávať, a tak i predvídať. Toto, samozrejme, môžme povedať s konečnou platnosťou prevažne, iba o kolektívnych športoch, či takých, kde dochádza ku priamej/fyzickej konfrontácii so súperom.   

  • Reakčný čas a anticipácia

Tí výkonovo najlepší nemajú nevyhnutne lepšie oči ako ich súperi. Tí, ktorí vyhrávajú, sú v skutočnosti experti v prijímaní vizuálnych vodítok, ktoré im napomáhajú anticipovať a reagovať na hru. Nevidia viac, ani lepšie, jednoducho len viac narábajú s informáciami, ktoré prijmú.

Častokrát sa môže zdať, že basketbalista na podkošovej pozícii vidí i švy na lopte, ktorú mu prihráva spoluhráč. V skutočnosti, kým si stihne všimnúť, švy na blížiacej sa lopte, ešte vyhodnotí situáciu z pozície súpera, rozostavenie protihráčov, svoju vzdialenosť a pozíciu ku košu a stihne sa rozhodnúť, či bude strieľať, alebo prihrá loptu spoluhráčovi. Časom sa naučil priestoro vnímať niekoľko vizuálnych podnetov naraz a vyhodnocovať ich vo veľmi krátkom čase, no a následkom toho učiniť rozhodnutie. To všetko sa odohrá v niekoľkých sekundách.

  • Priestorové vnímanie a predstavivosť

Najmä pri teamovej hre sa všetko hýbe a odohráva veľmi rýchlo. Basketbalový rozohrávač musí veľmi rýchlo spracovať viacero dimenzií a porozumieť, čo sa deje, i čo sa bude diať o chvíľu. V angličtine existuje pomenovanie ‘’spatial reasoning’’. Túto schopnosť vnímame ako schopnosť robiť určité úsudky, na základe vizuálnych podnetov a hlavne, ako sme schopní v mysli manipulovať s 2 a 3-rozmernými objektmi, či scénami.    

  • Sústredenosť a emočná regulácia

Dôležitosť sústredenosti a emocionálnej regulácie by v športe nemala byť podceňovaná. Schopnosť podať nadpriemerný výkon pod tlakom nie je niečo, s čím sa športovec narodí. Je to schopnosť, ktorej sa učíme.

Sústredenie sa (v angličtine Focus), alebo stav koncentrácie, je určitým stavom mysle, ktorá nám napomáha dosiahnúť cieľ. Mať čistú myseľ umožnuje existujúcim schopnostiam, aby boli naplnené (na svojej najvyššej možnej úrovni osvojenia), a to automaticky v situáciách, kde by sa inokedy dostalo do popredia vedomé uvažovanie. Zjednodušene povedané, ak sa sústredíme, to čo dobre vieme/ovládame nám ide automaticky, bez toho, aby náš výkon znížili isté rušivé vplyvy (myšlienky, vonkajší tlak).

  • Vizualizácia a imaginácia (predstavivosť)

Mentálne skúšanie (v angličtine pojem mental rehearsal) a vizualizácia predstavuje určitú schopnosť v mysli vykonať úlohu/previesť pohyb, za absencie reálneho fyzického pohybu. Táto schopnosť vizualizácie pohybov sa považuje za stavebný kameň predsúťažnej prípravy už mnoho rokov, no napriek tomu súčasný výskum ukazuje, že schopnosť mozgu predstavovať si a vizualizovať, často ostáva nevyužitým nástrojom schopným podporiť a upevniť prínosy získané tréningom.  

Telo a myseľ teda nepochybne patria k sebe a idú ruka v ruke. Vyššie popísané schopnosti sú len zlomkom toho, čo šport nášmu duchovnu prináša.

Niektoré články si môžu prečítať celé len prihlásený užívatelia.

  • Pre zobrazenie kompletného obsahu je potrebné sa prihlásiť.
  • V prípade, že ešte nemáte u nás zriadený používateľský účet, tak sa zaregistrujte.
Kategória: 
Cieľ: 

Vytvoriť nový účet